Daň za energetickú (ne)závislosť: Blízky východ, ropa, Green Deal a ETS2
Ak si myslíte, že ceny fosílnych palív a geopolitika Blízkeho Východu, USA či Ruska sú problémy len pre vlády a veľké korporácie, mýlite sa. Vaše výdavky za energiu, investície a dokonca aj budúcnosť vašich detí sú priamo ovplyvnené tým, čo sa deje na druhom konci sveta. Prečo? A ako sa na to pripraviť? Tento Investoblog na to odpovie.
Blízky východ je dlhodobým ohniskom napätia, ktoré ovplyvňuje globálnu cenu ropy. Európska únia sa snaží znížiť svoju energetickú závislosť na fosílnych palivách prostredníctvom Green Dealu a systému ETS 2, ktorý má motivovať k prechodu na obnoviteľné zdroje. Slovensko, ako jedna z najviac energeticky závislých krajín Európy, má takmer nulový podiel obnoviteľnej energie. Priebeh energetického prechodu však nie je iba technickou alebo politickou otázkou — je to aj o vašich peniazoch, investíciách a rozhodnutiach v domácnosti.
Prečo by vás energetická samostatnosť mala zaujímať
Energetika nie je len o tom, ako sa v zime vyhrieva váš domov alebo ako sa poháňajú autá. Je to základ života v 21. storočí. Každé kliknutie na mobil, každé zapnuté svetlo, každý odoslaný email vyžaduje energiu. A tak, ako sa menia geopolitické záujmy na svete, mení sa aj cena tejto energie — a s ňou aj vaše financie.
Cena ropy nie je stabilná. Za posledných 25 rokov sa pohybovala od 20 eur za barel až po 120 eur za barel. Nedávna eskalácia konfliktov medzi USA, Izraelom a Iránom viedla k tomu, že Irán zablokoval Hormuzskú úžinu, cez ktorú prechádza značné množstvo globálnej ropnej produkcie. Výsledkom bolo skokové zvýšenie ceny ropy zo 65 na 95 eur za barel — nárast o 46 % za mesiac. Európska únia teraz varuje a vyzýva členské štáty, aby dramaticky znížili dopyt po ropných produktoch – a takýchto „šokov“ môže byť v budúcnosti viac .
Zdroj grafu nižšie: Business Insider
Ako Európania, sme priamo závislí od dovozu energie z tretích krajín — od USA, Ruska po Blízky východ. Európa mesačne platí desiatky miliárd eur za dovoz fosílnych palív, ktoré sa využívajú nielen v doprave, ale aj na výrobu elektriny a vykurovanie domácností. Medzi najviac energeticky nezávislé krajiny podľa ECFR patria Dánsko, Estónsko, Fínsko a Rumunsko. Medzi najmenej nezávislé krajiny patrí Malta, Litva, Maďarsko a Slovensko.
Blízky východ a cena ropy: Čo sa deje a prečo je to dôležité
Blízky východ je dlhodobo nestabilným regiónom. Konflikty, sankcie, blokády — všetko to ovplyvňuje dodávky ropy a jej cenu. Irán, Saudská Arábia, USA, Rusko — tí všetci majú v rukách nástroje, ktoré môžu vyvolať chaos na trhu. Nedávna eskalácia napätia medzi Iránom a Izraelom ukázala, ako rýchlo sa cena ropy môže vyšplhať na rekordné úrovne. A keď cena ropy stúpne, stúpne aj cena benzínu a nafty, náklady na dopravu, a nakoniec takmer všetko v ekonomike.
Európska únia si je vedomá týchto rizík a snaží sa znížiť svoju závislosť od fosílnych palív. Green Deal je jej stratégia, ako dosiahnuť energetickú nezávislosť do roku 2050. Ale Green Deal nie je iba o ochrane životného prostredia. Je to aj o ekonomickej stabilite. Každé euro, ktoré sa ušetrí na dovoze ropy, plynu a uhlia, môže byť investované do lokálnej infraštruktúry, do domácich zdrojov energie, ktoré sú dlhodobo lacnejšie a stabilnejšie.
Zdroj grafu nižšie: Eurostat
V oblasti tepla a vykurovania máme obrovský potenciál. V priemernej európskej domácnosti tvoria náklady na teplo až 77,6 % celkových výdavkov za energiu. A zatiaľ čo tretina domácností na Slovensku stále používa plyn, existujú lacnejšie a udržateľnejšie alternatívy — napríklad pelety z biomasy alebo drevná štiepka. Podľa rakúskeho zdroja Propellets sú pelety dlhodobo lacnejšie ako plyn alebo uhlie. Prečo ich teda nevyužívame viac?
Problém však nie je iba v geopolitických rizikách. Je aj v našej ochote zmeniť status quo. Systém ETS 2, ktorý Európska únia zaviedla, má zvyšovať cenu fosílnych palív, aby motivoval firmy a domácnosti k prechodu na obnoviteľné zdroje. Zatiaľ čo niektorí sa bránia a sťažujú si na „dalšie regulácie“, ETS2 nie je o zbytočnej byrokracii, „vymyslenej klimatickej kríze“ a finančnej likvidácii občanov. Je to o tom, aby sme sa naučili využívat to, čo máme na dosah — slnečnú a veternú energiu, biomasu, tepelná čerpadlá a zelený vodík. Tieto energetické zdroje vieme produkovať samostatne a nepotrebujeme ich dovážať z tretích krajín.
Zdroj grafu nižšie: Propellets.at
Slovensko v kontexte energetickej transformácie
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou energetickou závislosťou v Európe. Dovážame fosílne palivá z Ruska, Blízkeho východu a iných regiónov, ktoré sú často nestabilné. Zároveň máme obrovský potenciál pre obnoviteľné zdroje — od slnečnej energie po biomasu.
Úspešné projekty existujú. Napríklad v obciach v okolí Banskej Bystrice už od roku 2009 využívajú lokálne dostupné energetické zdroje, čím dosahujú energetickú samostatnosť. Taktiež Košice majú nábeh na zdroj geotermálej energie, čím budú mať občania Košíc šancu ušetriť na poplatkoch súvisiacich s ETS2. Ale tieto príklady sú stále výnimkou, nie pravidlom.
Prečo? Pretože prechod na zelenú energiu vyžaduje investície, vzdelávanie a ochotu meniť zvyky. Európska únia poskytuje dotácie na zelené riešenia, ale mnohí obyvatelia o nich ani nevedia. A tí, ktorí o nich vedia, často váhajú, pretože im chýba akcia alebo odvaha.
Zdroj grafu nižšie: ECFR.EU
Green Deal a ETS 2: Cesta k energetickej nezávislosti?
Green Deal a systém ETS 2 sú dvoma piliermi, ktoré majú urýchliť prechod Európy na zelenú energiu. ETS 2 je systém obchodovania s emisiami, ktorý sa týka nielen priemyslu, ale aj domácností a dopravy.
Od roku 2027 budú poskytovatelia energie z fosílnych zdrojov platiť za emisie, ktoré produkujú. To znamená, že cena energie z plynu a uhlia sa zvýši a domácnosti budú motivované hľadať lacnejšie a ekologickejšie alternatívy. Avšak alternatívy sa hľadajú ľahko, keď rozhodnutie prejsť na alternatívne riešenie závisí len na vás – ako napríklad výmena kotla v rodinnom dome. Čo v prípade keď celé mesto je napojené na tepláreň, ktorá vykuruje plynom a uhlím? V tom prípade, bohužiaľ, ako jednotlivec nemôžete (skorp) nič robiť, keďže jeden byt z centrálnej vykurovacej sústavy neodpojíte.
ETS 2 je o motivácii. Zvýšené poplatky z fosílnych palív majú prúdiť do sociálneho fondu, ktorý bude investovaný do obnoviteľných zdrojov energie. Ciele sú jasné: znížiť emisie, znížiť dovoz fosílnych palív a stabilizovať ceny energie.
Pre domácnosti to znamená jednu vec: čas na zmenu. Ak máte plynový kotol, ktorý ešte funguje, môže sa vám zdať, že nemáte dôvod ho vymieňať. No v kontexte dlhodobého a etického investovania sa spýtajte sami seba: je pre vás výhodnejšie mať energetický zdroj závislý od centrálneho potrubia, ktorého cena závisí od rozhodnutia vlády a geopolitických skratov, alebo je lepšie mať nezávislý zdroj energie ktorého cena závisí od rýchlosti rastu stromov alebo kukurice, dopadu slnečného svetla a fúkania vetra? Investícia do tepelného čerpadla, kotla na biomasu alebo solárnych panelov sa vám vráti — nielen v nižších účtoch, ale aj v stabilnejších cenách za energie.
Chrobák do hlavy na záver
Slovenská vláda sa k otázke energetickej budúcnosti a európskym záujmom správa ako šachista, ktorý hrá proti vlastným figúrkam. Minister životného prostredia sa necháva počuť, že Green Deal nikdy neaplikuje, čo je v priamom konflikte s jeho pracovnou náplňou. Namiesto toho, aby sa Slovensko stalo lídrom v prechode na obnoviteľné zdroje, vláda uprednostňuje krátkodobé zisky z transportu ropy a plynu. Milióny eur, ktoré ročne prúdia do štátnej kasy z tranzitu fosílnych palív, sú pre ňu dôležitejšie ako energetická nezávislosť alebo budúcnosť krajiny.
Problém nie je v technológiách ani v nedostatku možností. Problém je v záujmoch. Kým bude Slovensko zarábať na transporte ropy a plynu (skrz SPP), bude sa brániť akejkoľvek zmene, ktorá by ohrozila tento prúd peňazí. A tak sa ocitáme v paradoxnej situácii: vláda, ktorá by mala tlačiť na energetickú transformáciu, robí presný opak. Pretože čim dlhšie budeme závislí na fosílnych palivách, tým dlhšie môže zneužívať svoju pozíciu a zarábať na našej závislosti.
Akú tému by ste radi videli v ďalšom článku na blogu Investológa? Dajte nám vedieť na sociálnych sieťach!
