Slovenská ekonomika 30 rokov po privatizácii: čo nám bráni v úspechu?
Vitajte v našom blogu o slovenskej ekonomike. Dnes si povieme, čo bráni našej krajine v hospodárskom raste, prečo sme po 30 rokoch samostatnosti stále v pozícii doháňajúceho, a čo by bolo potrebné zmeniť, aby sme sa konečne stali konkurencieschopnou krajinou.
Náš hosť je imaginárny ekonomický analytik, ktorý sa dlhodobo venuje témam finančnej gramotnosti, privatizácie a systémových problémov slovenskej ekonomiky. Pán Kamel, vítam vás v našom štúdiu.“
„Ďakujem za pozvanie. Téma slovenskej ekonomiky je veľmi komplexná a siaha hlboko do našej histórie. Nie je to len o číslach a štatistikách, ale predovšetkým o tom, ako sme sa ako spoločnosť vyvíjali a ako nás ovplyvnili rôzne ekonomické a spoločenské udalosti.“
Začnime teda od začiatku. Ako by ste zhrnuli hlavné dlhodobé problémy slovenského trhu? Čo sa nám od 90. rokov podarilo a čo naopak zlyhalo?
To je veľa vecí naraz, ale skúsim to zhrnúť. Po roku 1989 sme sa ocitli v situácii, keď sme museli prejsť z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku prakticky zo dňa na deň. Ľudia, ktorí boli zvyknutí, že za nich skoro všetko rozhoduje štát, sa náhle museli naučiť, ako sa rozhodovať sami, ako investovať, ako rozpoznať dobrú príležitosť od podvodu. A to nebolo ľahké. Väčšina obyvateľstva na to nebola pripravená, čo viedlo k mnohým problémom, ktoré cítime dodnes.
Na druhej strane, najväčším úspechom bol určite vstup do Európskej únie v roku 2004. To nám prinieslo stabilitu, ktorú sme predtým nemali. Vďaka prístupu k európskym fondom sme modernizovali infraštruktúru, zdravotníctvo, školstvo. Otvorili sa nám dvere k zahraničným investíciám, čo viedlo k najnižšej nezamestnanosti v histórii a rastúcim mzdám. Zavedenie eura v roku 2009 nám prinieslo menovú stabilitu, čo bolo ďalším veľkým krokom dopredu.
Ale je tu veľké ‚ale‘. Privatizácia, ktorá mala byť cestou k trhovej ekonomike, prebehla veľmi netransparentne. Väčšina strategických podnikov skončila v rukách oligarchov alebo zahraničných firiem. To vytvorilo systém, kde ekonomiku ovládá hrstka ľudí s politickými kontaktmi. Ľudia stratili dôveru v inštitúcie, pretože videli, ako sa majetky rozkradli. A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo dodnes zaostávame za susednými krajinami ako Česko alebo Poľsko.
Ďalším veľkým problémom je finančná negramotnosť. Slováci majú jednu z najnižších úrovní finančnej gramotnosti v Európe. Neinvestujú, nevedia ako fungujú akcie, fondy alebo ako podnikať úspešne. Radšej držia svoje úspory na bankových účtoch s nízkym úrokom, čo je v dlhodobom horizonte veľmi nevýhodné. Bratislavská burza cenných papierov je jedna z najmenších v Európe, pretože skoro vôbec nefunguje. Historicky sme boli zvyknutí, že niekto iný rozhoduje za nás – najprv šľachta, potom komunistický režim. Táto mentalita sa prejavuje dodnes.
Zmienili ste privatizáciu. Ako presne ovplyvnila slovenskú ekonomiku? Kto z nej najviac profitoval a kto stratil?
„Privatizácia bola pre Slovensko veľkou príležitosťou, ktorú sme nevyužili. Namiesto toho, aby sme vytvorili funkčnú trhovú ekonomiku, skončili sme s ekonomikou ovládanou oligarchiou a korupciou. Najviac z nej profitovali dve skupiny – lokálni oligarchovia a zahraničné firmy.
Lokálni oligarchovia, ako napríklad Ján Ď., Jaroslav H. alebo Norbert B., kúpili štátne firmy za zlomok ich skutočnej hodnoty. Stali sa milionármi, pričom ich majetky často končili v daňových rajoch. Zahraničné firmy zase kúpili slovenské podniky lacno a zároveň získali na predaji svojich produktov, keď slovenské firmy zkrachovali alebo stratili konkurencieschopnosť.
Kto stratil? Predovšetkým bežní občania. Stratili prácu, niektorí aj úspory, keď investovali do podvodných fondov, ako boli napríklad Harvardské fondy. Dodnes platia vyššie ceny za energie, telekomunikácie a ďalšie služby kvôli oligopolom, ktoré sa vytvorili. Slovenská ekonomika stratila strategické odvetvia, ako energetiku alebo bankovníctvo, a stali sme sa závislí od zahraničných investícií. To všetko sú následky, ktoré cítime dodnes.
Ako to súvisí so súčasným stavom slovenskej burzy? Prečo je v porovnaní s regiónom tak malá a málo likvidná?
„Bratislavská burza cenných papierov je dnes jedna z najmenších a najmenej likvidných búrz v Európe. Dôvodov je niekoľko. Prvým a základným je, že nebola správne využitá pri privatizácii. Namiesto toho, aby sa akcie slovenských firiem obchodovali na burze a vytvorili tak široký trh pre drobných investorov, väčšina podnikov skončila v súkromných rukách. To znamená, že na burze jednoducho nie je čo obchodovať.
Ďalším problémom je nedostatok lokálnych firiem. Väčšina veľkých a stabilných spoločností je v zahraničných rukách. Napríklad Slovnaft patrí maďarskému MOL, VÚB talianskej Intesa Sanpaolo. Novovznikajúce firmy zase radšej hľadajú financovanie v zahraničí alebo si nechávajú vlastníctvo súkromné.
Technická zaostalosť je ďalším veľkým problémom. Bratislavská burza nie je zapojená do hlavných svetových indexov, ako je napríklad MSCI. To znamená, že zahraniční investori ju prakticky ignorujú. Nie je ani napojená na hlavných európskych brokerov, čo znesťažňuje obchodovanie pre zahraničných, ale aj domácich investorov. A keď nie je čo obchodovať, nie je ani dostatok kupujúcich a predávajúcich, čo znižuje likviditu.
A v neposlednom rade je tu aj mentálny problém. Slováci sa boja investovať. Majú nedôveru v trhy, čo je výsledkom historických podvodov a všeobecnej neistoty. Radšej držia svoje peniaze na bankových účtoch, kde im ich hodnota klesá kvôli inflácii, než aby ich investovali do akcií alebo fondov, kde by mohli rásť.
Kto sú teda hlavní hráči na slovenskom finančnom trhu? Ovplyvňujú ho viac domácí alebo zahraniční investori?
„Na slovenskom finančnom trhu dominujú dve skupiny. Prvou sú zahraničné banky a investičné fondy. Väčšina veľkých bánk je v zahraničných rukách – napríklad VÚB patrí talianskej Intesa Sanpaolo, Slovenská sporiteľňa rakúskej Erste Group, Tatra banka rakúskej Raiffeisen. Tieto banky ovládajú úvery, hypotéky, finančné produkty, a peniaze Slovákov často odchádzajú do zahraničia namiesto toho, aby sa reinvestovali na Slovensku.
Druhou skupinou sú domácí oligarchovia a veľké firmy. Niekoľko lokálnych hráčov ovláda strategické sektory, ako energetiku, média, stavebníctvo alebo zdravotníctvo. Príkladmi sú J&T Group Patrika Tkáča alebo Penta Investments. Títo hráči nepotrebujú burzu, pretože majú prístup k súkromným zdrojom financovania, ako sú banky alebo zahraničné fondy.
Malí investori na Slovensku prakticky neexistujú. Väčšina ľudí nevie, ako investovať, alebo investujú do zahraničia, napríklad do ETF fondov na americkom trhu alebo do nemeckých akcií. Ak už investujú na Slovensku, tak najčastejšie do nehnuteľností.“
„Ako sa na slovenskú burzu pozerá z pohľadu malých investorov? Je pre nich prístupná, alebo je to skôr ‚klub pre vyvolených‘?“
„Pre malých investorov je slovenská burza takmer nepoužiteľná. Nie je čo obchodovať – len pár firiem je kotovaných a likvidita je veľmi nízka. To znamená, že ak chcete niečo kúpiť alebo predať, často nenájdete protistranu. Technická neprístupnosť je ďalším veľkým problémom. Burza nie je integrovaná do svetových platforiem, ako sú napríklad Interactive Brokers alebo XTB. Ak chcete obchodovať, musíte si zriadiť účet u slovenského brokera, čo je zložitejšie a drahšie ako v zahraničí.
Poplatky za obchodovanie sú vyššie ako v zahraničí a dividendové výnosy sú nízke, pretože väčšina firiem nevypláca dividendy alebo ich vypláca len symbolicky. A v neposlednom rade je tu aj mentálna bariéra. Slováci vnímajú burzu ako niečo pre ‚bohatých‘ alebo ‚podvodníkov‘. Väčšina ľudí ani nevie, ako začať, a banky im neradia investovať do akcií, pretože samé predávajú svoje produkty, ako sú termínované účty alebo poistenia.
Zhrnutie je teda také, že pre malých investorov je slovenská burza nepoužiteľná. Nie je čo obchodovať, je technicky neprístupná, má vysoké náklady a ľudia do nej jednoducho neveria.“
„Prečo Slováci tak málo investujú a radšej držia peniaze na účtoch alebo v nehnuteľnostiach? Je to strach, nedôvera, alebo niečo iné?“
„Je to kombinácia všetkého. Slováci majú strach z rizika a preferujú ‚isté‘ bankové účty namiesto investícií. Majú nedôveru v trhy, čo je výsledkom historických podvodov, ako boli spomínané Harvard fondy, ale aj všeobecnej neistoty a nestability. Syndróm poddanstva hrá tiež veľkú rolu. Ľudia sú zvyknutí, že niekto iný – štát, banky, nadriadení – rozhoduje za nich a postará sa o nich. Čakajú, že štát im zaistí dôchodok a ďalšie sociálne istoty, namiesto toho, aby prevzali zodpovednosť za svoje finance sami.
Ľudia sa boja investovať, aj keď majú prostriedky. Radšej držia peniaze na účtoch, kde ich hodnota klesá, alebo investujú do nehnuteľností, ktoré vnímajú ako bezpečnejšie. Ale aj tu je problém – na Slovensku ľudí ubúda a nehnuteľnosti nemusia byť taká bezpečná investícia, ako si ľudia myslia.
Výsledkom je, že Slovensko nemá silnú strednú triedu investorov a zaostáva v ekonomickom rastu. Bez investícií do podnikov, technológií a inovácií sa naša ekonomika nemôže posúvať dopredu.“
Ako ovplyvnili ekonomické šoky, ako bola kupónová privatizácia, finančná kríza v roku 2008 alebo pandémia, dôveru Slovákov vo finančné inštitúcie?
„Ekonomické šoky ešte viac posilnili nedôveru vo finančné inštitúcie. Privatizácia priniesla podvody a straty úspor, finančná kríza v roku 2008 ukázala, že banky a štát nemôžu zaručiť bezpečnosť. Ľudia vnímajú, že za opakované finančné krízy môžu bankári a finančné inštitúcie. Banky by mali byť tými múdrejšími partnermi, ktorí sa vyhýbajú vysokým rizikám, ale opakovane sa ukázalo, že to nie je pravda, najmä na Wall Street.
Slováci majú tiež syndróm obete. Všetko zlé, čo sa im stalo, spôsobil niekto iný – štát, banky, politici, ale nie oni sami. Traumy sa predávajú z generácie na generáciu. Preto je dôležité, aby sa ľudia vzdelávali a uvedomili si, že ekonomicky súťažia s celým svetom. Ak sa nezačnú aktívne zapájať do finančných trhov, ich miesto a zdroje prevezmú iní, hladnejší ľudia z zahraničia.“
Čo by ste odporučili ako prvý krok pre človeka, ktorý chce zmeniť svoje finančné myslenie a začať investovať?
„Prvým krokom je uvedomiť si súčasnú situáciu. Zobrať si papier a pero a zapísať si príjmy, výdavky a dlhy. Nastaviť si finančné ciele – krátkodobé, ako sú úspory, a dlhodobé, ako sú investície do dôchodku alebo do vzdelania detí. Dôležité je začať s malými krokmi.
Nie je dobré úplne dravo riskovať a hazardovať, ale ani byť príliš bojazlivý. Slováci sú experti v tom, že sú extrémne bojazliví a zároveň ročne prestávkujú miliardy eur, čo je obrovská suma v porovnaní s počtom obyvateľov. Pri takomto správaní slovenská spoločnosť ako celok nikdy nedosiahne progres, pretože budú chýbať investície na podporu mladých ľudí, začínajúcich podnikov a inovácií.“
„Čo by bolo potrebné zmeniť, aby sa slovenský trh stal atraktívnejší pre domácich i zahraničných investorov?“
„Potrebujeme systémové zmeny. Prvým krokom by bolo znížiť mieru neistoty a nepriehľadnosti. Nastaviť stabilnú legislatívu, protikorupčné mechanizmy, zefektívniť súdnictvo a vytvoriť zákony, ktoré budú priateľské ku investorom.
Štát by mal hrať úlohu kontrolóra súkromného sektora a zabezpečovať služby, ktoré súkromný sektor nechce alebo nemôže poskytovať z etických dôvodov. Vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti by mal zabezpečovať súkromný sektor, pretože ľudia radi zaplatia za kvalitné vedomosti. Štát môže preplácať vzdelávacie kurzy alebo vydávať poukážky.
Inšpiráciou by pre nás mohlo byť Estónsko v zavádzaní digitálnych riešení a Poľsko v čerpaní eurofondov. Ak by sme mali zmeniť jednu vec na slovenskom trhu, zmenil by som Slovensko z čiernej diery Európy na bijúce srdce Európy.“
Ďakujem za veľmi zaujímavý rozhovor. Ak by ste mali na záver niečo povedať našim poslucháčom, čo by to bolo?
„Chcel by som povedať, že Slovensko má obrovský potenciál. Máme vzdelaných ľudí, krásnu prírodu a strategickú polohu v strede Európy. Ale potrebujeme zmeniť našu mentalitu. Prestať sa báť rizika a začať veriť, že zmena je možná. Potrebujeme posilniť naše inštitúcie a vytvoriť príležitosti pre všetkých. Budúcnosť Slovenska závisí od nás všetkých – od toho, či sa rozhodneme zostať v pozícii obete, alebo či prevzme zodpovednosť a začneme aktívne tvoriť svoju budúcnosť.“
Ďakujeme za váš čas a cenné informácie, Pán Kamel!
Ak sa vám náš Blog páči, nezabudnite sa prihlásiť k odberu na sociálnych sieťach. Akú tému máme pre vás spracovať nabudúce? Napíšte nám na sociálne siete!
