Prečo by vás energetická samostatnosť mala zaujímať

Energetika nie je len o tom, ako sa v zime vyhrieva váš domov alebo ako sa poháňajú autá. Je to základ života v 21. storočí. Každé kliknutie na mobil, každé zapnuté svetlo, každý odoslaný email vyžaduje energiu. A tak, ako sa menia geopolitické záujmy na svete, mení sa aj cena tejto energie — a s ňou aj vaše financie.

Cena ropy nie je stabilná. Za posledných 25 rokov sa pohybovala od 20 eur za barel až po 120 eur za barel. Nedávna eskalácia konfliktov medzi USA, Izraelom a Iránom viedla k tomu, že Irán zablokoval Hormuzskú úžinu, cez ktorú prechádza značné množstvo globálnej ropnej produkcie. Výsledkom bolo skokové zvýšenie ceny ropy zo 65 na 95 eur za barel — nárast o 46 % za mesiac. Európska únia teraz varuje a vyzýva členské štáty, aby dramaticky znížili dopyt po ropných produktoch – a takýchto „šokov“ môže byť v budúcnosti viac .

Zdroj grafu nižšie: Business Insider

Prečo USA dominuje na európskom finančnom trhu?

Platobné systémy

V oblasti platobných systémov dominujú spoločnosti ako Visa, Mastercard, PayPal, Apple Pay a Google Pay. Tieto spoločnosti spracúvajú väčšinu globálnych platobných transakcií. Napríklad Visa a Mastercard spracujú viac ako 80 % kreditných a debetných transakcií v Európe. Ich infraštruktúra je globálnym štandardom, čo vytvára vysoké bariéry pre vstup lokálnych hráčov.

Náklady a objem transakcií

• Poplatky za transakcie: Banky a obchodníci platia týmto poskytovateľom platobných služieb poplatky vo výške 1 % až 3 % z hodnoty transakcie.
• Počet transakcií: V prvej polovici roku 2025 bolo v eurozóne vykonaných 77,7 miliardy bezhotovostných transakcií s celkovou hodnotou 116 biliónov eur. Platby kartami tvoria 57 % všetkých bezhotovostných transakcií.
• Podiel na trhu: Visa má necelých 51 % podiel na trhu platobných kariet v Európe, Mastercard okolo 30 %.

Dominancia a dôsledky

Visa a Mastercard spoločne spracujú približne 24 biliónov USD ročne. V roku 2023 spracovali v Európe viac ako 7 biliónov eur. V Spojenom kráľovstve spracujú 95 % všetkých kartových platieb. Od roku 2017 zvýšili poplatky za spracovanie kariet o viac ako 25 % nad infláciu. Napríklad po Brexite Mastercard zvýšil poplatky za cezhraničné transakcie medzi UK a EU päťnásobne, čo stálo firmy a spotrebiteľov milióny eur.

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB), Christine Lagarde, zdôraznila, že Európa potrebuje vlastný digitálny platobný systém, pretože väčšina európskych transakcií prechádza cez infraštruktúru kontrolovanú americkými spoločnosťami. V reakcii na to bola v februári 2026 podpísaná dohoda medzi European Payments Initiative (EPI) a EuroPA Alliance na vytvorenie paneurópskej platobnej siete, ktorá bude pokrývať 130 miliónov užívateľov v 13 krajinách. Tento systém umožní Európanom platiť a prevádzať peniaze cez hranice bez nutnosti používať americké siete.

Investičné trhy

V oblasti investičných trhov hrajú kľúčovú úlohu analýzy kreditného rizika, indexy a benchmarky. Tieto zdroje informácii sú základom pre investičné rozhodnutia po celom svete.

Kreditné ratingy

• Dominancia amerických agentúr: Trh kreditných ratingov dominujú americké spoločnosti. S&P Global Ratings Europe Limited má v Európe 50,42 % podiel, Moody’s Investor Service 29,63 %, Fitch Ratings Ireland Limited 11,82 %, a DBRS Ratings GmbH, najväčšia európska agentúra, má podiel len 1,99 %.
• Dôsledky: Európski investori, firmy a vlády platia americkým spoločnostiam za hodnotenie ich vlastného kreditného rizika.

Indexy

• MSCI je hlavným poskytovateľom indexov pre európske produkty. Na konci mája 2025 mali ETF fondy založené na MSCI 31 % podiel na trhu, čo je viac ako dvojnásobok oproti SPDJI (15 %). Bloomberg je tretím najväčším poskytovateľom indexov s 12 % podielom.
• Najväčšie ETF v Európe: Medzi najväčšie európske ETF patria fondy zamerané na americké akcie, čo posilňuje odliv kapitálu do USA.

Valuácie a trhová kapitalizácia

V oblasti valuácií a trhovej kapitalizácie je situácia nasledovná. USA predstavuje približne 25 % globálneho HDP, ale trhová kapitalizácia USA je až 40 % globálnej trhovej kapitalizácie (2026). To znamená, že vďaka vysokému záujmu o investície do amerických akciových spoločností sa ich akcie na burze obchodujú za relatívne vysoké ceny – ich cena častokrát nezodpovedá ekonomickým fundamentom. Európske spoločnosti sú naopak často podhodnotené (nižšie P/E pomery) v porovnaní s americkými. Jedným z príkladov je technologické a inovačné liderstvo firiem ako Apple, Microsoft a Alphabet (Google) dominuje v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou, čo láká kapitál. Avšak súčasne európske firmy, na ktorých stoja americkí giganti, ako napríklad ASML, sú častokrát „bežným investorom“ ignorované.

Porovnanie valuácií

• MSCI Europe sa v roku 2024 obchodoval s 40 % zľavou voči americkým akciám, čo je rekordný rozdiel.
• Zaujímavosť: Tesla má trhovú kapitalizáciu väčšiu ako kombinovaná hodnota Toyoty, BYD, GM, Fordu, Hyundaia, Kia, Mercedes-Benz, Stellantis, Geely, Ferrari, BMW, Volkswagen Group, Hondy, Nissanu, Renaultu, XPENG a NIO.
• Riziko: Akcie Tesly sa obchodujú s P/E ukazovateľom vyšším ako 360, zatiaľ čo P/E pre Volkswagen Group je 6,8. To znamená že investori Tesly „kupujú“ 1 euro ziskov za viac ako 360 eur, zatiaľ čo investori VW AG kupujú 1 euro ziskov za menej sko 7 eur.

Začnime teda od začiatku. Ako by ste zhrnuli hlavné dlhodobé problémy slovenského trhu? Čo sa nám od 90. rokov podarilo a čo naopak zlyhalo?

To je veľa vecí naraz, ale skúsim to zhrnúť. Po roku 1989 sme sa ocitli v situácii, keď sme museli prejsť z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku prakticky zo dňa na deň. Ľudia, ktorí boli zvyknutí, že za nich skoro všetko rozhoduje štát, sa náhle museli naučiť, ako sa rozhodovať sami, ako investovať, ako rozpoznať dobrú príležitosť od podvodu. A to nebolo ľahké. Väčšina obyvateľstva na to nebola pripravená, čo viedlo k mnohým problémom, ktoré cítime dodnes.

Na druhej strane, najväčším úspechom bol určite vstup do Európskej únie v roku 2004. To nám prinieslo stabilitu, ktorú sme predtým nemali. Vďaka prístupu k európskym fondom sme modernizovali infraštruktúru, zdravotníctvo, školstvo. Otvorili sa nám dvere k zahraničným investíciám, čo viedlo k najnižšej nezamestnanosti v histórii a rastúcim mzdám. Zavedenie eura v roku 2009 nám prinieslo menovú stabilitu, čo bolo ďalším veľkým krokom dopredu.

Ale je tu veľké ‚ale‘. Privatizácia, ktorá mala byť cestou k trhovej ekonomike, prebehla veľmi netransparentne. Väčšina strategických podnikov skončila v rukách oligarchov alebo zahraničných firiem. To vytvorilo systém, kde ekonomiku ovládá hrstka ľudí s politickými kontaktmi. Ľudia stratili dôveru v inštitúcie, pretože videli, ako sa majetky rozkradli. A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo dodnes zaostávame za susednými krajinami ako Česko alebo Poľsko.

Ďalším veľkým problémom je finančná negramotnosť. Slováci majú jednu z najnižších úrovní finančnej gramotnosti v Európe. Neinvestujú, nevedia ako fungujú akcie, fondy alebo ako podnikať úspešne. Radšej držia svoje úspory na bankových účtoch s nízkym úrokom, čo je v dlhodobom horizonte veľmi nevýhodné. Bratislavská burza cenných papierov je jedna z najmenších v Európe, pretože skoro vôbec nefunguje. Historicky sme boli zvyknutí, že niekto iný rozhoduje za nás – najprv šľachta, potom komunistický režim. Táto mentalita sa prejavuje dodnes.

Zmienili ste privatizáciu. Ako presne ovplyvnila slovenskú ekonomiku? Kto z nej najviac profitoval a kto stratil?

„Privatizácia bola pre Slovensko veľkou príležitosťou, ktorú sme nevyužili. Namiesto toho, aby sme vytvorili funkčnú trhovú ekonomiku, skončili sme s ekonomikou ovládanou oligarchiou a korupciou. Najviac z nej profitovali dve skupiny – lokálni oligarchovia a zahraničné firmy.

Lokálni oligarchovia, ako napríklad Ján Ď., Jaroslav H. alebo Norbert B., kúpili štátne firmy za zlomok ich skutočnej hodnoty. Stali sa milionármi, pričom ich majetky často končili v daňových rajoch. Zahraničné firmy zase kúpili slovenské podniky lacno a zároveň získali na predaji svojich produktov, keď slovenské firmy zkrachovali alebo stratili konkurencieschopnosť.

Kto stratil? Predovšetkým bežní občania. Stratili prácu, niektorí aj úspory, keď investovali do podvodných fondov, ako boli napríklad Harvardské fondy. Dodnes platia vyššie ceny za energie, telekomunikácie a ďalšie služby kvôli oligopolom, ktoré sa vytvorili. Slovenská ekonomika stratila strategické odvetvia, ako energetiku alebo bankovníctvo, a stali sme sa závislí od zahraničných investícií. To všetko sú následky, ktoré cítime dodnes.

Ako to súvisí so súčasným stavom slovenskej burzy? Prečo je v porovnaní s regiónom tak malá a málo likvidná?

„Bratislavská burza cenných papierov je dnes jedna z najmenších a najmenej likvidných búrz v Európe. Dôvodov je niekoľko. Prvým a základným je, že nebola správne využitá pri privatizácii. Namiesto toho, aby sa akcie slovenských firiem obchodovali na burze a vytvorili tak široký trh pre drobných investorov, väčšina podnikov skončila v súkromných rukách. To znamená, že na burze jednoducho nie je čo obchodovať.

Ďalším problémom je nedostatok lokálnych firiem. Väčšina veľkých a stabilných spoločností je v zahraničných rukách. Napríklad Slovnaft patrí maďarskému MOL, VÚB talianskej Intesa Sanpaolo. Novovznikajúce firmy zase radšej hľadajú financovanie v zahraničí alebo si nechávajú vlastníctvo súkromné.

Technická zaostalosť je ďalším veľkým problémom. Bratislavská burza nie je zapojená do hlavných svetových indexov, ako je napríklad MSCI. To znamená, že zahraniční investori ju prakticky ignorujú. Nie je ani napojená na hlavných európskych brokerov, čo znesťažňuje obchodovanie pre zahraničných, ale aj domácich investorov. A keď nie je čo obchodovať, nie je ani dostatok kupujúcich a predávajúcich, čo znižuje likviditu.

A v neposlednom rade je tu aj mentálny problém. Slováci sa boja investovať. Majú nedôveru v trhy, čo je výsledkom historických podvodov a všeobecnej neistoty. Radšej držia svoje peniaze na bankových účtoch, kde im ich hodnota klesá kvôli inflácii, než aby ich investovali do akcií alebo fondov, kde by mohli rásť.